Academic literature on the topic 'Skutková podstata trestného činu'

Príspevok poukazuje na eventuálnu zodpovednosť žalobcu za dolózne konanie, ktorým by sa pokúšal negatívne ovplyvniť priebeh rímskeho trestného procesu s cieľom mariť výkon spravodlivosti. Bližšie analyzuje skutkové podstaty troch trestných činov, ktoré mali chrániť riadny priebeh trestného konania. Išlo jednak o zamedzenie krivého obvinenia, aby žalobami neboli zaťažovaní nevinní ľudia. Ak podaná žaloba vykazovala v tomto smere prvky adresnosti, žalobca bol povinný svoju úlohu zastávať svedomito a nenadržiavať z istých príčin obžalovanému, inak by sa dopustil trestného činu nepoctivej žaloby. Napokon by bol žalobca potrestaný za rozpačitosť, ak by svoju žalobu v priebehu procesu opustil tým, že by vo veci nevykonával žiadne procesné úkony.

Problematika rodovo podmieneného násilia vo svete je starým problémom, možno povedať starým ako ľudstvo samo. Osobitnou kategóriou rodovo podmieneného násilia je vražda, obeťou ktorej je manžel, resp. druh či bývalý manžel. V ostatných rokoch bola táto problematika predmetom skúmania viacerých výskumov. Autor vymedzuje základné metodologické východiská a predstavuje výsledky medzinárodných a zahraničných výskumov týkajúcich sa „femicide“. Predstavuje štatistické ukazovatele vrážd intímnym partnerom v podmienkach Českej republiky a Slovenskej republiky. Vzhľadom na nízky index vrážd žien intímnym partnerom v Slovenskej republike a znaky skutkovej podstaty trestného činu vraždy, autor prichádza k záverom, že situácia v Slovenskej republike nevyžaduje osobitné legislatívne riešenie pre vraždy žien intímnym partnerom. Vraždu intímneho partnera je možné postihnúť ako vraždu s použitím kvalifikovanej skutkovej podstaty – usmrtenie chránenej osoby – blízkej osoby alebo spáchanie trestného činu z osobitného motívu – z nenávisti pre pohlavie, s trestom odňatia slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.

The master thesis "Types of crimes" deals with the main characteristics of crimes. The goal of this thesis is to summarize each crimes in the Codex of criminal law. The thesis is divided into thematic units to be synoptic, the basics definitions of criminal law is shortly described in the first one. The following chapter focus separately on the individual crimes. The last chapter shows the development trend of crime in the Czech Republic in the period from 2005 to 2015.

Společnost rozlišuje několik protiprávních činů, nejzávažnější z nich je trestný čin. Vlastnosti, které musí každý trestný čin splňovat, se nazývají znaky skutkové podstaty. Aby byl pachatel trestně postihnutelný za spáchání trestného činu, musí být zletilý a v době spáchání trestného činu příčetný. Za spáchaný trestný čin, který byl pachateli řádným soudem dokázán, je možno udělit jen přesně zákonem stanovený trest. Práce výstižně analyzuje časové řady osob stíhaných za určitou skupinu trestných činů. Zaměřuje se především na odhad trendu v těchto skupinách a následně na prognózu budoucnosti. Zpracovávány a analyzovány jsou i časové řady počtu objasněných trestných činů. Práce též mapuje kriminalitu, resp. stíhané osoby, v krajích ČR.

Omissions in Crimial Law Abstract The submitted thesis represents a relatively comprehensive, and given the contemporary state of the domestic criminal law theory, also a quite complex elaboration of questions associated with the phenomenon of omission in criminal law. From my point of view, the text itself deals with all significant problems related to criminal liability for omissive conduct. This concerns in particular the subject matter associated with the institution of omission within the doctrine of substantive criminal law, the term of omission in criminal law and the reason and historical evolution of criminalization of omission. Furthermore, the thesis deals with the individual types of criminal omissions and questions associated therewith, including a note of the differences between the traditional dual distinction on the one hand and the newer triple distinction of criminal omissions on the other, while comprising the emphasis of shortcomings of the traditional approach and the advantages of the newer concept. Saying that, in the most part the thesis focuses on the newer approach towards criminal liability for omission and it describes the foundation points thereof in great detail, since I consider it to be the key subject of this dissertation. I also comment on the very important subject of...